Skip to main content

Transeurópska dopravná sieť (TEN-T)

Politika transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) sa zaoberá realizáciou a rozvojom celoeurópskej siete železničných tratí, ciest, vnútrozemských vodných ciest, námorných trás, prístavov, letísk a železničných terminálov. Konečným cieľom je odstrániť medzery, odstrániť úzke miesta a technické prekážky, ako aj posilniť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť v EÚ. Súčasná politika TEN-T je založená na nariadení (EÚ) č. 1315/2013.

Okrem budovania novej fyzickej infraštruktúry politika TEN-T podporuje aplikáciu inovácií, nových technológií a digitálnych riešení vo všetkých druhoch dopravy. Cieľom je lepšie využitie infraštruktúry, zníženie vplyvu dopravy na životné prostredie, zvýšenie energetickej účinnosti a zvýšenie bezpečnosti.

TEN-T zahŕňa dve sieťové „vrstvy“:

  • Základná sieť zahŕňa najdôležitejšie spojenia spájajúce najdôležitejšie uzly a má byť dokončená do roku 2030.
  • Komplexná sieť pokrýva všetky európske regióny a má byť dokončená do roku 2050.

Kostru základnej siete predstavuje deväť koridorov základnej siete, ktoré boli identifikované s cieľom zefektívniť a uľahčiť koordinovaný rozvoj dopravnej siete.

Novým rozmerom politiky TEN-T je pohyb vojenských síl (vojakov, majetku a vybavenia) v rámci EÚ a mimo nej, ktorý bol identifikovaný v Akčnom pláne vojenskej mobility. Tomuto pohybu v súčasnosti bránia fyzické, právne a regulačné prekážky, ako je nekompatibilná infraštruktúra alebo ťažkopádne colné postupy. Na prekonanie týchto prekážok sa v rámci budúceho Nástroja na prepájanie Európy (CEF) navrhlo spolufinancovanie projektov dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím (civilno-vojenské).

Koridor Rýn - Dunaj

Koridor Rýn-Dunaj poskytuje hlavné spojenie medzi východom a západom naprieč kontinentálnou Európou. Svoju trasu vedie pozdĺž rieky Dunaj a spája Štrasburg a južné Nemecko so stredoeurópskymi mestami Viedňou, Bratislavou a Budapešťou, kým prejde cez rumunské hlavné mesto Bukurešť a vyvrcholí v čiernomorskom prístave Konstanca. 

Druhá vetva koridoru sleduje cestu z Frankfurtu na slovensko-ukrajinskú hranicu, ktorá spája Mníchov, Prahu, Žilinu a Košice. 

Prečo je to dôležité pre Zemplín

Infraštruktúra utvára mobilitu. Bez podpory adekvátnej siete a väčšej inteligencie pri jej využívaní nebude možné dosiahnuť veľké zmeny v doprave. Celkovo majú investície do dopravnej infraštruktúry pozitívny vplyv na hospodársky rast, vytvárajú blahobyt a pracovné miesta a posilňujú obchod, zemepisnú prístupnosť a mobilitu ľudí. Treba ich plánovať tak, aby sa maximalizoval ich pozitívny vplyv na hospodársky rast a aby sa minimalizoval ich negatívny vplyv na životné prostredie.

Dobudovanie diaľnice D1 Bratislava – Košice – Michalovce – štátna hranica SK/UA nie je len prioritou  regionálnou ale skutočne má medzinárodný význam a Slovenská Republika má záväzok nielen voči EU ale hlavne voči svojim občanom .

ČO JE „BIELA KNIHA“?

Plán jednotného európskeho dopravného priestoru

Európska komisia v roku 2011 vydala tzv. Bielu knihu
s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje” (ďalej len „biela kniha“).

V praxi to znamená, že je potrebné, aby doprava využívala menej energie a navyše ju získavala z ekologickejších zdrojov, aby lepšie využívala modernú infraštruktúru a znižovala svoj negatívny vplyv na životné prostredie a zásadné prírodné zdroje, akými sú voda, pôda a ekosystémy.

Cieľom bielej knihy je zníženie emisií skleníkových plynov
 v dopravnom sektore do roku 2050 aspoň o 60 % v porovnaní
s rokom 1990.
V súvislosti s infraštruktúrou sa biela kniha zameriava
na vybudovanie plne funkčnej multimodálnej „základnej siete“ TEN-T Core v celej Únii do roku 2030.  Súčinnosť rôznych systémov dopravy by sa mala posilniť inovačnými riešeniami, ktoré zlepšia kompatibilitu medzi zahrnutými systémami.

AKO TO DOSIAHNUŤ?

Vďaka jednotnému európskemu dopravnému priestoru by sa mal zjednodušiť pohyb občanov a preprava nákladu znížiť náklady a posilniť udržateľnosť európskej dopravy. Zavedú sa spoločné systémy pre leteckú, železničnú a námornú dopravu. Základná sieť „TEN-T core“ musí zabezpečiť efektívne multimodálne spojenie medzi hlavnými mestami EÚ a ďalšími veľkými mestami, prístavmi, letiskami a kľúčovými pozemnými hraničnými prechodmi, ako aj inými hlavnými ekonomickými centrami koridorov, ktorými by sa prepravovali veľké a konsolidované objemy nákladu a cestujúcich veľmi efektívnym spôsobom a s nízkymi emisiami.

Aj napriek rozšíreniu EÚ existujú v dopravnej infraštruktúre medzi východnou a západnou časťou veľké rozdiely, ktoré je potrebné vyrovnať. Európsky kontinent sa musí zjednotiť aj v oblasti infraštruktúry. Preto sa musí zamerať na dokončenie chýbajúcich spojení – predovšetkým na cezhraničných úsekoch a na problematických miestach.

Odchádzajú nám mladí a vzdelaní ľudia

Prítomnosť diaľnice v regióne ovplyvňuje množstvo faktorov. Jedným z nich je aj miera migrácie absolventov stredných a vysokých škôl. Mladí a vzdelaní ľudia na Zemplíne nezostávajú. Odchádzajú do väčších miest ako sú Košice, Bratislava a do  zahraničia. 

Na nasledujúcich mapách vidíme, že Zemplín, (napríklad okresy Snina, Humenné a Medzilaborce) je len „dodávateľom“ absolventov vysokých škôl.

Naši absolventi odtiaľ len odchádzajú a noví neprichádzajú. Migračne ziskové boli predovšetkým okresy v blízkosti diaľnice. Samozrejme, ide o ekonomické centrá Slovenska tak prečo by sa mladí nesťahovali tam, kde je lepšie.  

Ale kto ostane potom na Zemplíne?.

Diaľnica so sebou prináša nových investorov, viac firiem a viac pracovných príležitostí.


Odber noviniek