Skip to main content

Diaľnica z neba

Vďaka podpore mesta Michalovce sme mohli vytvoriť podklad pre 3D vizualizáciu diaľnice D1 na Zemplín. 

Prehrať video

Spájame sily naprieč celým východom

Dva roky intenzívnej práce OZ Diaľnica na Zemplín vyvrcholili podpisom Memoranda o spolupráci, ktorého cieľom je spojiť sily naprieč krajmi východného Slovenska.

OZ Diaľnica na Zemplín a Náš Prešov spájajú svoje sily spolu s Košickým a Prešovským samosprávnym krajom, aby spoločne skoordinovali svoje aktivity smerujúce k výstavbe diaľnice D1 až po našu východnú hranicu a dostavbu rýchlostnej cesty R4 po hranicu s Poľskom. K tejto spolupráci sa zaviazali podpisom memoranda priamo v srdci Zemplína, v priestoroch Hotela Eurobus na Zemplínskej šírave. O potrebe diaľnice na východe našej krajiny hovoria nielen župy, primátori, či starostovia naprieč oboma samosprávnymi krajmi, ale rovnako tak podnikatelia a aktivisti.

„Na Slovensku máme 8 krajov, ale z 20 najmenej rozvinutých okresov v krajine sa až 16 nachádza na území Košického alebo Prešovského kraja, čo je značný nepomer. Spájame sa, pretože neexistuje východniar, ktorý by z diaľnice nemal prospech – po diaľnici prichádzajú do regiónov nové investície a nové pracovné príležitosti pre obyvateľov. Životná úroveň v regióne úzko súvisí s kvalitou ciest. Na Slovensku máme 849 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, no priamo cez Košický kraj vedie len 4,4 percenta z tohto množstva, čo predstavuje približne 37 kilometrov. Spájame sa, aby sme boli hlasnejší a silnejší,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Podpisom memoranda sa obidve župy a občianske združenia dohodli na vzájomnej spolupráci v oblasti aktivít smerujúcich k dobudovaniu rýchlostnej cesty R4 na území Šariša a k dobudovaniu diaľnice D1 na územie Zemplína. Spolupracovať sa zaviazali aj pri vypracovávaní návrhov na legislatívne zmeny podporujúce proces príprav výstavby cestnej infraštruktúry.

„Z môjho pohľadu je dnešné stretnutie dôležité v tom, že spája samosprávu a aktivistov z oboch regiónov. Spoločne máme väčšiu silu, napríklad aj v komunikácii s ministerstvom dopravy a vládou Slovenskej republiky, resp. s ministerstvom financií, pretože financie sú asi najväčším kameňom úrazu pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest. Myslím si, že to, že sa spájajú primátori, starostovia a samosprávne kraje, je veľmi dôležitý krok“, povedal podpredseda Prešovského samosprávneho kraja Jozef Lukáč.

„Chceli sme podpisom tohto memoranda ukázať, že aj v tejto ťažkej dobe dokážu ľudia spolupracovať. Spolupráca je nesmierne dôležitá, pretože celé východné Slovensko je dlhodobo zanedbávané. Ako bolo spomenuté 7/8 okresov je zaradených medzi najmenej rozvinuté okresy a máme za to, že dôvodom je aj chýbajúca infraštruktúra. Takto chceme odkázať kompetentným predstaviteľom nášho štátu, že celý východ sa spája, a že budeme bojovať spoločne za diaľnice na východ“, doplnil predseda OZ Diaľnica na Zemplín Peter Báthory.

Na pracovnom stretnutí bola taktiež menovaná Rada samosprávy pri OZ Diaľnica na Zemplín, ktorá bude novým poradným orgánom občianskeho združenia. Jej členmi sa stali primátori a primátorky okresných miest a vybraní starostovia obcí z dotknutého regiónu, ktorí majú plniť úlohu regionálnych lídrov a zabezpečiť tak lepšiu koordináciu činností a aktivít smerujúcich k výstavbe diaľnice až na Zemplín.

,,Všetci starostovia a primátori, ktorí dostali dekrét budú takými lídrami vo svojom okrese alebo v jednotlivých mikroregiónoch. Oni budú mať za úlohu nielen nábor nových samospráv, ktoré tam ešte dnes nemáme, ale aj získanie nových členov z radov podnikateľov. Na druhej strane budú pracovať s územnými plánmi, pracovať s jednotlivými zastupiteľstvami, chodiť tam, vysvetľovať a skĺbiť tok týchto informácií na spracovanie štúdie realizovateľnosti v tejto fáze, ale v budúcnosti samozrejme aj na projektovú dokumentáciu, či už stavebnú, realizačnú a tak ďalej“ doplnil podpredseda OZ Diaľnica na Zemplín Ján Fenčák.

OZ Diaľnica na Zemplín si v tomto období pripomína dva roky od svojho vzniku. Združenie starostov, primátorov, zamestnávateľov, odborníkov z oblasti dopravy, aktivistov a obyvateľov Zemplína od októbra 2020 intenzívne bojuje za diaľničné spojenie západu s najvýchodnejšími okresmi. Za jeden zo svojich najväčších úspechov považujú iniciatívu vedúcu k spracovaniu štúdie realizovateľnosti, ktorá je vôbec prvým krokom v procese výstavby diaľnice D1 na Zemplín.

Záznam z tlačovej konferencie si môžete pozrieť TU.
vojenský konvoj

Vyhovuje naša dopravná infraštruktúra na podporu obrany štátu?

V súvislosti s nedostačujúcou dopravnou infraštruktúrou na Zemplíne sme sa doteraz venovali väčšinou socio-ekonomickej oblasti. No v tieni udalostí posledných dní, je nutné poukázať aj na civilno-vojenský rozmer a strategickú dôležitosť vojenskej mobility. 

Medzinárodný dopravný koridor Dunaj-Rýn, do ktorého patrí aj úsek diaľnice D1 Bidovce-Štátna hranica SK/UA, má strategický význam pre európsku bezpečnosť. Až 93% vojenskej dopravnej siete sa prekrýva s transeurópskou dopravnou sieťou   (TEN-T), teda so strategickými dopravnými koridormi, ktoré sú zvlášť významné pre fungovanie EÚ.

Zmobilizujú sa aj kompetentní? Dokážeme plniť medzinárodné záväzky a vytvoriť aspoň základné podmienky pre obranu svojho obyvateľstva?

Akčný plán NATO a EÚ

Vojenská mobilita je definovaná ako schopnosť ozbrojených síl presúvať sa z miesta na miesto tak, aby mohli plniť základné ciele operácie. Tranzitu by nemali brániť žiadne fyzické, právne alebo administratívne bariéry. Severoatlantická aliancia NATO dlhodobo kritizuje nedostatočné podmienky pre vojenskú mobilitu na európskom kontinente, a preto ešte na jar v roku 2018, sa v spolupráci s Európskou úniou EÚ rozhodli v tejto oblasti úzko spolupracovať a spoločne navrhli opatrenia na zlepšenie vojenskej mobility a vznikol Akčný pláne vojenskej mobility

A tak sa  novým rozmerom politiky  Transeurópskej dopravnej siete  (TEN-T)  stal pohyb vojenských síl (vojakov, majetku a vybavenia) v rámci EÚ i mimo nej.  

Tomuto pohybu v súčasnosti bránia fyzické, právne a regulačné prekážky, ako napr.:

  • Nekompatibilná dopravná infraštruktúra

  • Nutná harmonizácii pravidiel pre prepravu vojenského nebezpečného nákladu, keďže existujúca legislatíva rieši tento typ prepravy len v civilnom sektore.

  • Clá a daň z pridanej hodnoty

  • Ťažkopádne colné postupy schvaľovania cezhraničných presunov.

 Na prekonanie týchto prekážok sa v rámci osobitného  Nástroja na prepájanie Európy („Connecting European Facility“  – CEF) 2021-2027 navrhlo spolufinancovanie projektov dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím  (civilno-vojenským)  a je vyčlenených 6,5 miliardy eur. Cieľom tohto nástroja je prispôsobiť európsku dopravnú sieť vojenským požiadavkám a zlepšiť vojenskú mobilitu v EÚ.

Slovensko a vojenská mobilita

Slovensko svojím geografickým umiestnením predstavuje dôležitý tranzitný bod pre vojenské presuny a jeho participácia v tejto oblasti sa stáva nevyhnutnou.
Dopravná infraštruktúra na podporu obrany štátu sa v čase vojny a vojnového stavu využíva na zabezpečenie presunov, prepráv, rozvinutie a doplňovanie vojsk, odsun ranených a chorých, prebytočného a poškodeného materiálu, na dosiahnutie priestorov pre operačné nasadenie ozbrojených síl a na podporu zásobovania, vrátane dopravných a prepravných služieb a činností.

Na podporu ozbrojených síl by mali byť udržiavané určené úseky cestnej a železničných tratí a  letiská s príslušnými manipulačnými priestormi. Na zabezpečenie presunov ozbrojených síl  a síl spojencov na území štátu v čase vojny alebo vojnového stavu bola časť vybranej cestnej siete označená ako určené automobilové cesty (ďalej len „UAC“), ktorých trasy vedú po diaľniciach, rýchlostných cestách a cestách I. triedy (viď. obrázok)

V súlade s prijatým Akčným plánom vojenskej mobility Európskej komisie prebehla identifikácia požiadaviek členských krajín EÚ na dopravnú infraštruktúru vychádzajúcich z vojenských požiadaviek NATO. Na území SR bolo identifikovaných 25 trás, ktoré by mali slúžiť ako hlavné tranzitné siete pre vojenské presuny.  Problémom však je, že podľa záverov Ministerstva obrany SR a Bezpečnostnej rady SR

Súčasná dopravná infraštruktúra SR v dostatočnej miere nevyhovuje identifikovaným vojenským požiadavkám.

Použité zdroje:
1. Opatrenia na implementáciu rozhodnutí o zlepšení vojenskej mobility v Slovenskej republike, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, číslo materiálu: KBR44025/2018, zaevidované: 14.01.2019, rokovanie: 117. zasadnutie Bezpečnostnej rady SR, 
2.Rozvojový plán podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2024, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Sekcia obrannej politiky, SEOP-55/2015-OdOP, 2015, 
3. Vojenský Schengen  – Implementácia opatrení na zlepšenie vojenskej mobility,   Analytický útvar MOSR,
4. Akčný plán vojenskej mobility


Odber noviniek