Archívy Fakty - Diaľnica na Zemplín

Vyhovuje naša dopravná infraštruktúra na podporu obrany štátu?

V súvislosti s nedostačujúcou dopravnou infraštruktúrou na Zemplíne sme sa doteraz venovali väčšinou socio-ekonomickej oblasti. No v tieni udalostí posledných dní, je nutné poukázať aj na civilno-vojenský rozmer a strategickú dôležitosť vojenskej mobility.

Medzinárodný dopravný koridor Dunaj-Rýn, do ktorého patrí aj úsek diaľnice D1 Bidovce-Štátna hranica SK/UA, má strategický význam pre európsku bezpečnosť. Až 93% vojenskej dopravnej siete sa prekrýva s transeurópskou dopravnou sieťou (TEN-T), teda so strategickými dopravnými koridormi, ktoré sú zvlášť významné pre fungovanie EÚ.

Zmobilizujú sa aj kompetentní? Dokážeme plniť medzinárodné záväzky a vytvoriť aspoň základné podmienky pre obranu svojho obyvateľstva?

Akčný plán NATO a EÚ

Vojenská mobilita je definovaná ako schopnosť ozbrojených síl presúvať sa z miesta na miesto tak, aby mohli plniť základné ciele operácie. Tranzitu by nemali brániť žiadne fyzické, právne alebo administratívne bariéry. Severoatlantická aliancia NATO dlhodobo kritizuje nedostatočné podmienky pre vojenskú mobilitu na európskom kontinente, a preto ešte na jar v roku 2018, sa v spolupráci s Európskou úniou EÚ rozhodli v tejto oblasti úzko spolupracovať a spoločne navrhli opatrenia na zlepšenie vojenskej mobility a vznikol Akčný pláne vojenskej mobility.

A tak sa novým rozmerom politiky Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) stal pohyb vojenských síl (vojakov, majetku a vybavenia) v rámci EÚ i mimo nej.

Tomuto pohybu v súčasnosti bránia fyzické, právne a regulačné prekážky, ako napr.:

Nekompatibilná dopravná infraštruktúra
Nutná harmonizácii pravidiel pre prepravu vojenského nebezpečného nákladu, keďže existujúca legislatíva rieši tento typ prepravy len v civilnom sektore.
Clá a daň z pridanej hodnoty
Ťažkopádne colné postupy schvaľovania cezhraničných presunov.

Na prekonanie týchto prekážok sa v rámci osobitného Nástroja na prepájanie Európy („Connecting European Facility“ – CEF) 2021-2027 navrhlo spolufinancovanie projektov dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím (civilno-vojenským) a je vyčlenených 6,5 miliardy eur. Cieľom tohto nástroja je prispôsobiť európsku dopravnú sieť vojenským požiadavkám a zlepšiť vojenskú mobilitu v EÚ.

Slovensko a vojenská mobilita

Slovensko svojím geografickým umiestnením predstavuje dôležitý tranzitný bod pre vojenské presuny a jeho participácia v tejto oblasti sa stáva nevyhnutnou.
Dopravná infraštruktúra na podporu obrany štátu sa v čase vojny a vojnového stavu využíva na zabezpečenie presunov, prepráv, rozvinutie a doplňovanie vojsk, odsun ranených a chorých, prebytočného a poškodeného materiálu, na dosiahnutie priestorov pre operačné nasadenie ozbrojených síl a na podporu zásobovania, vrátane dopravných a prepravných služieb a činností.

Na podporu ozbrojených síl by mali byť udržiavané určené úseky cestnej a železničných tratí a letiská s príslušnými manipulačnými priestormi. Na zabezpečenie presunov ozbrojených síl a síl spojencov na území štátu v čase vojny alebo vojnového stavu bola časť vybranej cestnej siete označená ako určené automobilové cesty (ďalej len „UAC“), ktorých trasy vedú po diaľniciach, rýchlostných cestách a cestách I. triedy (viď. obrázok)

V súlade s prijatým Akčným plánom vojenskej mobility Európskej komisie prebehla identifikácia požiadaviek členských krajín EÚ na dopravnú infraštruktúru vychádzajúcich z vojenských požiadaviek NATO. Na území SR bolo identifikovaných 25 trás, ktoré by mali slúžiť ako hlavné tranzitné siete pre vojenské presuny. Problémom však je, že podľa záverov Ministerstva obrany SR a Bezpečnostnej rady SR

Súčasná dopravná infraštruktúra SR v dostatočnej miere nevyhovuje identifikovaným vojenským požiadavkám.

Použité zdroje:
1. Opatrenia na implementáciu rozhodnutí o zlepšení vojenskej mobility v Slovenskej republike, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, číslo materiálu: KBR44025/2018, zaevidované: 14.01.2019, rokovanie: 117. zasadnutie Bezpečnostnej rady SR,
2.Rozvojový plán podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2024, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Sekcia obrannej politiky, SEOP-55/2015-OdOP, 2015,
3. Vojenský Schengen – Implementácia opatrení na zlepšenie vojenskej mobility, Analytický útvar MOSR,
4. Akčný plán vojenskej mobility

10. marca 2022

Transeurópska dopravná sieť (TEN-T)

Politika transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) sa zaoberá realizáciou a rozvojom celoeurópskej siete železničných tratí, ciest, vnútrozemských vodných ciest, námorných trás, prístavov, letísk a železničných terminálov. Konečným cieľom je odstrániť medzery, odstrániť úzke miesta a technické prekážky, ako aj posilniť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť v EÚ. Súčasná politika TEN-T je založená na nariadení (EÚ) č. 1315/2013.

Okrem budovania novej fyzickej infraštruktúry politika TEN-T podporuje aplikáciu inovácií, nových technológií a digitálnych riešení vo všetkých druhoch dopravy. Cieľom je lepšie využitie infraštruktúry, zníženie vplyvu dopravy na životné prostredie, zvýšenie energetickej účinnosti a zvýšenie bezpečnosti.

TEN-T zahŕňa dve sieťové „vrstvy“:

Základná sieť zahŕňa najdôležitejšie spojenia spájajúce najdôležitejšie uzly a má byť dokončená do roku 2030.
Komplexná sieť pokrýva všetky európske regióny a má byť dokončená do roku 2050.

Kostru základnej siete predstavuje deväť koridorov základnej siete, ktoré boli identifikované s cieľom zefektívniť a uľahčiť koordinovaný rozvoj dopravnej siete.

Novým rozmerom politiky TEN-T je pohyb vojenských síl (vojakov, majetku a vybavenia) v rámci EÚ a mimo nej, ktorý bol identifikovaný v Akčnom pláne vojenskej mobility. Tomuto pohybu v súčasnosti bránia fyzické, právne a regulačné prekážky, ako je nekompatibilná infraštruktúra alebo ťažkopádne colné postupy. Na prekonanie týchto prekážok sa v rámci budúceho Nástroja na prepájanie Európy (CEF) navrhlo spolufinancovanie projektov dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím (civilno-vojenské).

Koridor Rýn - Dunaj

Koridor Rýn-Dunaj poskytuje hlavné spojenie medzi východom a západom naprieč kontinentálnou Európou. Svoju trasu vedie pozdĺž rieky Dunaj a spája Štrasburg a južné Nemecko so stredoeurópskymi mestami Viedňou, Bratislavou a Budapešťou, kým prejde cez rumunské hlavné mesto Bukurešť a vyvrcholí v čiernomorskom prístave Konstanca.

Druhá vetva koridoru sleduje cestu z Frankfurtu na slovensko-ukrajinskú hranicu, ktorá spája Mníchov, Prahu, Žilinu a Košice.

Prečo je to dôležité pre Zemplín

Infraštruktúra utvára mobilitu. Bez podpory adekvátnej siete a väčšej inteligencie pri jej využívaní nebude možné dosiahnuť veľké zmeny v doprave. Celkovo majú investície do dopravnej infraštruktúry pozitívny vplyv na hospodársky rast, vytvárajú blahobyt a pracovné miesta a posilňujú obchod, zemepisnú prístupnosť a mobilitu ľudí. Treba ich plánovať tak, aby sa maximalizoval ich pozitívny vplyv na hospodársky rast a aby sa minimalizoval ich negatívny vplyv na životné prostredie.

Dobudovanie diaľnice D1 Bratislava – Košice – Michalovce – štátna hranica SK/UA nie je len prioritou regionálnou ale skutočne má medzinárodný význam a Slovenská Republika má záväzok nielen voči EU ale hlavne voči svojim občanom .

31. januára 2022

ČO JE „BIELA KNIHA“?

Plán jednotného európskeho dopravného priestoru

Európska komisia v roku 2011 vydala tzv. Bielu knihu
s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje” (ďalej len „biela kniha“).

V praxi to znamená, že je potrebné, aby doprava využívala menej energie a navyše ju získavala z ekologickejších zdrojov, aby lepšie využívala modernú infraštruktúru a znižovala svoj negatívny vplyv na životné prostredie a zásadné prírodné zdroje, akými sú voda, pôda a ekosystémy.

Cieľom bielej knihy je zníženie emisií skleníkových plynov
v dopravnom sektore do roku 2050 aspoň o 60 % v porovnaní
s rokom 1990.
V súvislosti s infraštruktúrou sa biela kniha zameriava
na vybudovanie plne funkčnej multimodálnej „základnej siete“ TEN-T Core v celej Únii do roku 2030. Súčinnosť rôznych systémov dopravy by sa mala posilniť inovačnými riešeniami, ktoré zlepšia kompatibilitu medzi zahrnutými systémami.

AKO TO DOSIAHNUŤ?

Vďaka jednotnému európskemu dopravnému priestoru by sa mal zjednodušiť pohyb občanov a preprava nákladu znížiť náklady a posilniť udržateľnosť európskej dopravy. Zavedú sa spoločné systémy pre leteckú, železničnú a námornú dopravu. Základná sieť „TEN-T core“ musí zabezpečiť efektívne multimodálne spojenie medzi hlavnými mestami EÚ a ďalšími veľkými mestami, prístavmi, letiskami a kľúčovými pozemnými hraničnými prechodmi, ako aj inými hlavnými ekonomickými centrami koridorov, ktorými by sa prepravovali veľké a konsolidované objemy nákladu a cestujúcich veľmi efektívnym spôsobom a s nízkymi emisiami.

Aj napriek rozšíreniu EÚ existujú v dopravnej infraštruktúre medzi východnou a západnou časťou veľké rozdiely, ktoré je potrebné vyrovnať. Európsky kontinent sa musí zjednotiť aj v oblasti infraštruktúry. Preto sa musí zamerať na dokončenie chýbajúcich spojení – predovšetkým na cezhraničných úsekoch a na problematických miestach.